O projekte "Rozvoj konskej turistiky v Karpatoch"

Projekt je lokalizovaný v horských a podhorských oblastiach regiónu Snina, predurčených na vidiecky cestovný ruch a agroturistiku. Geograficky ide o podobné územia, pričom v Poľsku konská turistika funguje a na Slovensku absolútne nefunguje. Predpokladáme, že dôvodom môže byť iná legislatíva a iná organizácia ochrany prírody v Poľsku a na Slovensku. Aby tieto rozdiely ďalej nepretrvávali a aby bol vyriešený problém s povolením konských trás v chránených územiach, tak bola do riešenia problematiky zapojená Štátna ochrana prírody SR, ktorá prostredníctvom aktivity návrhu konských trás v regióne Snina môže vytvoriť legislatívne predpoklady pre trvaloudržateľný rozvoj konskej turistiky v ochrannom pásme Národného parku Poloniny (súčasť Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty) a tiež CHKO Vihorlat. Dodatočnou výhodou pre partnerov je spoločná propagácia konskej turistiky, vytvorenie spoločného nového cezhraničného produktu, predlženie pobytu návštevníkov územia vďaka možnosti navštíviť zariadenia zapojené do konských trás v susednej krajine.

Z histórie obce Belá nad Cirochou 

Obec Belá nad Cirochou situovaná v blízkosti Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, v rámci svojich kompetencií vytvára podmienky pre zachovávanie práce furmanov s ťažnými koňmi, každoročne organizuje niekoľko podujatí s cieľom prezentovať zvyky predkov (furmanské preteky o beľanskú podkovu) a ďalšie sprievodné akcie (Deň obce, farmárske trhy). Z regiónu Snina je jedinou, kde sa dnes ešte hospodári s pomocou koňa. Dodnes tu existuje vyše desiatka furmanov, aktívne hospodáriacich s koňmi v lesoch aj na poli. Svojim umiestnením na úpätí Vihorlatských vrchov má veľký potenciál stať sa zaujímavou zastávkou v rámci plánovanej siete konských trás na slovenskej strane hranice. Aktivity spojené s furmanskou činnosťou, zvyky a tradície budú prostredníctvom furmanského domu vhodne zachované a prezentované aj pre ďalšie generácie ako živá kultúra. Tým budú vytvorené podmienky pre zachovanie nehnuteľného kultúrneho dedičstva a zároveň lepšie využitie kultúrneho aj prírodného potenciálu územia, v nadväznosti na susedné Poľsko. 

Prvá písomná zmienka o obci Belá nad Cirochou pochádza z roku 1451. Obec bola súčasťou majetkov viacerých šľachtických rodov. Prví známi majitelia obce Belá boli humenskí Drugethovci. Po vymretí rodu Drugethovcov ich majetky pripadli rodine Csákyovcov. Na konci 18. storočia sa stala obec majetkom Péchyovcov, potom rodiny Rhollovcov, neskôr tu mala väčší statok a parnú pílu manželka Ľudovíta Benyovszkého. Ďalšia zmienka z roku 1715 je o miestnom mlyne. V polovici 18. storočia sa obyvatelia obce zaoberali kamenárstvom. V obci Belá nad Cirochou malo dlhodobú tradíciu železiarstvo. Železiarne v obci vybudoval v r. 1815 Jozef Rholl. Umiestnené v nich boli dve pudlovacie pece, ktoré vyrábali ročne asi 2000 viedenských centov kujného železa. Začiatkom 20. storočia bola v obci na mieste, kde boli železiarne, zriadená parná píla. Tá spracovávala drevo, ktoré bolo potrebné na stavbu 4 železničnej trate. Železničná trať bola vybudovaná v obci v r. 1912. Parná píla zanikla po prvej svetovej vojne.